Prozaik, ale aj právnik Ivan Habaj bude mať v pondelok 15. mája 80 rokov.
V Kolonistoch sa mu podarilo do uceleného literárneho príbehu spojiť
dramatické historické udalosti ako arbitráž, vojnová Slovenská republika
(1939 - 1945), deportácie Židov, Slovenské národné povstanie či
februárové udalosti z roku 1948, ktoré výrazne ovplyvnili osudy bežných
ľudí na juhu Slovenska.
"Detstvo som prežil v Komárne a rodinné vzťahy ma tiež úzko viazali k
mojim príbuzným hospodáriacim v okolitých osadách slovenských
kolonistov. Dramatické dejinné udalosti, ktoré hlboko poznačili i život
mojich predkov ma nemohli nechať ľahostajným," objasnil Ivan Habaj pre TASR, čo ho priviedlo k autorskému zámeru vniesť do slovenskej literatúry prostredie južného Slovenska.
Ivan Habaj sa narodil 15. mája 1943 v obci Urmince neďaleko Topoľčian. V
rokoch 1957 – 1960 sa učil na spojárskej škole v Bratislave. Strednú
školu pre pracujúcich v Topoľčanoch absolvoval v rokoch 1962 - 1965.
Písaniu, spočiatku básní, sa venoval už počas dospievania, ale prvé
texty uverejnil počas štúdia v Topoľčanoch.
"Knižky som mal rád už v detstve a tento vzťah pretrval aj počas
dospievania, čo ma priviedlo i k prvým literárnym pokusom, spočiatku v
poézii, onedlho aj v próze. Začiatkom šesťdesiatych rokov som žil v
Topoľčanoch, kde z iniciatívy redaktora Tonka Krumpára vznikla v
tamojších okresných novinách literárna príloha Horizonty, do ktorej som
prispieval," uviedol spisovateľ o svojich ranných literárnych začiatkoch.
Po maturite študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave, ktorú úspešne absolvoval v roku 1970. V Bratislave sa už
zaradil medzi mladých autorov, ktorí našli v druhej polovici 60. rokov
minulého storočia publikačný priestor v dnes už legendárnom časopise
Mladá tvorba. Krátko po zániku časopisu z politických dôvodov, knižne
debutoval zbierkou poviedok Dolniaci (1972).
"V druhej polovici šesťdesiatych rokov som uverejňoval poviedky v
Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, ale aj v rozhlase. Mnohé z nich
potom v roku 1972 vyšli knižne pod názvom Dolniaci vo vydavateľstve
Smena v edícii Mladá tvorba, ktorej redaktorom bol Peter Zajac," povedal Habaj.
Od roku 1970 žil v Bratislave, kde rok zastával pozíciu právnika na
Generálnom riaditeľstve Slovenských energetických podnikov. Potom dva
roky pracoval v Slovenskom zväze bytových družstiev a v rokoch 1975 –
1980 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Deväť rokov pôsobil ako
spisovateľ z povolania. Od roku 1990 bol tri roky právnikom na mestskom
súde a od roku 1993 právnym expertom Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky.
Tému slovenského juhu rozvinul po debute Dolniaci aj v ďalšej
poviedkovej knihe V tieni moruše (1973). Priestor juhoslovenskej dediny
prekročil v cykle poviedok Mária (1976), následne sa však k nemu vrátil
knihou poviedok Poľné samoty (1979). Svoju dominantnú tému slovenského
juhu rozsiahlo rozvinul v románovej historickej trilógii Kolonisti I –
III (1980, 1981, 1986).
V trilógii prerozprával život viacerých ľudí zo Žitného ostrova. V prvej
časti zobrazil osudy slovenských roľníkov zo severu Slovenska, ktorí po
prvej svetovej vojne prišli hľadať šťastie na úrodné roviny južného
Slovenska. Keď sa však dostanú z počiatočných ťažkostí života v novom
prostredí a začnú sa cítiť na Žitnom ostrove ako doma, prichádza rok
1938, Mníchov, Viedenská arbitráž a nútený odchod Slovákov z územia,
ktoré predtým patrilo Maďarsku. O ich ďalších osudoch píše v druhej
časti, keď sa obyvatelia Lipovej osady vracajú naspäť na Žitný ostrov.
Zavŕšením je tretia časť so silným obrazom veľkej dunajskej povodne z
roku 1965.
Medzi ďalšie jeho diela patria prozaické knihy Posolstvo detstva (1982),
Sedem poviedok (1984), Vône podbránia, vône bylín (1986), Bezradnosť
náhlej osamotenosti (1989) a Zo života outsiderov (1991), po ktorej sa
knižne odmlčal. Vyšla mu len v druhom a treťom vydaní trilógia
Kolonisti.
"Pôvodnú novú knižku som naozaj dávno nevydal. Po zmene spoločenských
pomerov sa ukázalo, že tvorcovia môjho razenia stoja pred rozhodnutím
ako sa uživiť v nových časoch. Správať sa pri tvorbe komerčnejšie, či
radšej zvoliť v budúcom živote celkom iný spôsob realizácie. Ja som sa
rozhodol venovať sa výlučne svojmu právnickému povolaniu," vysvetlil spisovateľ svoje viac ako 30-ročné autorské odmlčanie.
Pripomenul však, že v najbližšom čase vydá vydavateľstvo Vlna jeho debut
Dolniaci v pôvodnom autorskom znení, pretože vydania z roku 1972 sa
dotkli cenzorské zásahy normalizačného obdobia.
Postavy, cez ktoré prerozprával svoje prózy, nie sú ľudia z centra diania, ale skôr z okraja. "Vždy
som pociťoval náklonnosť k tým na okraji, k zádumčivým melancholikom, k
životným outsiderom, k smoliarom, ktorým sa v živote nedostalo veľa
božej priazne. A napokon i ja sám som bol skôr literárnym solitérom,
vždy mimo centrálneho jarmočného diania," povedal pre TASR jubilujúci spisovateľ Ivan Habaj.